Človek fakt nemusí byť rusofil na to, aby uznal, že ak sa Rusi pustia do hrania brutálneho death metalu, dosť často to stojí za to. Minule ako príklad poslúžili moskovskí Čoskoro ako príklad poslúžia KATALEPSY a ich nový album. Teraz si predstavíme rovno trojicu ďalších kvalitných záležitostí. Asi už ani nikoho neprekvapí, že tieto skupiny sa takisto inšpirovali hlavne dianím na druhej strane Atlantiku.

Diskografia od roku 2007 fungujúcej moskovskej bandy obsahuje jedinú položku, tento album z augusta minulého roku. Nejde však o nejakých neznámych zelenáčov, basgitarista Anton Žicharev momentálne pôsobí aj v zrejme stále aktívnej vynikajúcej BDM svorke FLESHBOMB, hral tiež v slam BDM pojme ABOMINABLE PUTRIDITY a má/mal toho ešte viac. Bubeník Vladislav Nikolajev hrá v death/grindových GUTURAL DECAY, vokalista Jevgenij „Jack Vegas“ Tkačov v BDM spolku FATAL BAND, jediný „nováčik“ na scéne je gitarista Andrej Rybakov.

Združenie pevne zakorenené v extrémnom death metale sa v „zadnom vchode do blázinca“ venuje vysoko technickému podaniu brutálneho death metalu, nie len v porovnaní so síce prepracovanou, ale klasickejšie podanou deathmetalovou brutalitou FLESHBOMB či „ruským Texasom“ ABOMINABLE PUTRIDITY, ale celkovo. Desať vecí (v tom aj cover od CRYPTOPSY) upúta rytmicky veľmi členitými, na pasáže bohatými skladbami s mnohými tak trochu chorými náladami, gitarovými vyhrávkami a pasážami, ktoré vám môžu pripadať aj ako ATROCITY z čias „Todessehnsucht“, zahalenými do moderného BDM hávu.

Z tejto stránky Moskovčania rozhodne nehrajú nejakú typickú „ameriku“, ale skôr mix vplyvov technických death a BDM spolkov rôznych scén. Zaujme tiež široká škála vokálov, v prvom rade deathmetalových, vrátane kanálov, doplnených občas aj, povedzme, recitáciou. Na pomery štýlu je tu dosť výnimočná vyšperkovaná, miestami takmer funky/jazzová hra basgitary, akú by ste miestami čakali skôr od INFECTIOUS GROOVES, nie od skupiny, ktorá hrá death metal, síce technický, ale aj dostatočne brutálny na to, aby zaujal také vydavateľstvo, akým sú japonskí Amputated Vein Records.

8/10

Metal Archives
MySpace

Trojica Michail Panfilov (bicie), Alexej Menšov (gitary) a Konstantin Korolev (vokály, basgitara) pôsobí pod názvom 7 H. TARGET len od roku 2010, spolu však hrá od roku 2005. Predchodcom jej dnešného pôsobiska bola banda SURGEONT, ktorú ako vokalistka (!) dopĺňala Elena „Evil Sun“ Kostina. Brutálny death/grind v Nižnom Novgorode zrejme neoslovuje len mužskú populáciu.

Po dvoch EP, „Japan Body Hammer“ (2010) a „Electric Tools For Electric Human (2011), ktoré vyšli aj ako split CD na značke s malebným názvom Imbecil Entertainment, je „Fast-Slow Demolition“ debutovým albumom u vydavateľstva Coyote Records.

Dvanásť skladieb na tému „Tetsuo, Machines, Weapons, Gore“ prináša technický a brutálny death metal veľmi zaujímavého strihu. V prvom rade je to naozaj pekelný drvič kostí, zahraný však technicky prešpekulovane, pričom všetky tieto spletité konštrukcie vznikajú na základe spontánneho jamovania a tokov myšlienok hudobníkov, ktoré po splynutí vytvoria skladbu. Pri povrchnom počúvaní by sa niekedy mohlo zdať, že zmes náklepov, psycho- a technických pasáží, mliaždiaceho slammingu a valcovania postráda nejakú jasnú štruktúru, že ide o voľné zoradenie viacerých extrémnych a technických partov, často polámaných rytmov a zásekov spájaných skôr disharmonickými vyhrávkami, ale po napočúvaní sa do hudby 7 H. TARGET nakoniec dostanete.

V tradičnejších BDM pasážach sa vám môže vynoriť podobnosť s newyorskými WASTEFORM na „Crushing The Reviled“, v technicky vyšpekulovaných ukrutnostiach zas zídu na um poslední SCRAMBLED DEFUNCTS bez vplyvov vážnej hudby. Celkovo ide o pozoruhodne znejúcu zmes technického BDM a „slamy“ s dobrým zvukom, z ktorého ale občas trochu zbytočne trčia bicie. Zaujímavým, hoci na ruskej scéne nie úplne neobvyklým javom je hosťovanie Američana na poste vokalistu. Ramon Mercado z Kalifornie má nejaké vokály už na druhom EP kapely, tentokrát však naryčal a nareval celý album. Jeho výkon je viac než v poriadku, naživo si však 7 H. TARGET tak či tak musia vystačiť sami.

8,5/10

Metal Archives
MySpace 

V Rusku sa pri hľadaní brutálneho death metalu nestačí koncentrovať na Moskvu a iné „tradičné“ oblasti, oplatí sa pozrieť sa aj do okrajovejších častí tejto rozľahlej krajiny. OSSUARY ANEX sú napríklad z mesta Ufa v republike Baškortostan, situovanej zhruba medzi Volgou a Uralom. Väčšina členov tejto štvorice má výzorom k typickým Rusom dosť ďaleko, východné črty jedného z nich jasne naznačia, že jeho predkovia ako divokí jazdci robili cárskej armáde dusno ešte tak pred necelými 300 rokmi.

Prvotina „Awakening“ v siedmich skladbách prináša hrubý, občas dosť živelný brutálny death metal, ovplyvnený hlavne z amerického štýlu vychádzajúcou školou, striedajúci drvivé, stredne rýchle náklepy s valcujúcimi strednými tempami a slušnou dávkou slammingu. Niektoré momenty mi pripomínajú BDM z 2. polovice 90. rokov, prípadne z obdobia prelomu tisícročí, napríklad Španielov UNCREATION a FERMENTO. K tomu nejaké hojdačky a pískačky z okolia DYING FETUS, načretie do texaského štýlu od PUTRILAGE po DEVOURMENT, hlboký, hrubý vokál, občas pripomínajúci veľkú pílu, zarezávajúcu sa do niečoho tvrdého a nepoddajného, a popis tejto celkom pôsobivej polhodinky by mohol byť kompletný.

7,5/10

Metal Archives
MySpace